1. Úvod: Čo je to zodpovednosť?
Zodpovednosť je jednou zo základných čností, ktoré nám umožňujú žiť v spoločnosti a rásť ako osoby. Nejde len o splnenie pridelených úloh, ale o prijatie dôsledkov našich činov.
Predvídať a prijať dôsledky.
V tejto prednáške sa pozrieme na to, prečo je zodpovednosť hlboko ľudskou čnosťou a ako nám umožňuje dosiahnuť veľké veci v osobnom, rodinnom, pracovnom a spoločenskom živote.
Zodpovednosť nie je bremeno, ale príležitosť rásť. Nemôžeme ju redukovať len na plnenie pravidiel. Nie sme zodpovední len za to, čo robíme, ale aj za to, kým sme a kým sa staneme.
Pochádza z latinského slova respondere, čo znamená odpovedať alebo splniť, čo bolo sľúbené. Zahŕňa prijatie úloh a záväzkov s vedomím a vôľou. Ako slobodné bytosti máme schopnosť voliť a teda aj niesť zodpovednosť za svoje voľby.
Matka alebo otec sa nestarajú o dieťa len preto, že im to prikazuje zákon alebo spoločenská norma, ale preto, že ho milujú. Aj keď sú unavení, v noci vstanú, keď dieťa plače, pretože cítia zodpovednosť, ktorá vychádza z ich lásky.
Skutočný priateľ nie je zodpovedný len za to, že „dodrží sľuby“, ale za to, aký je ako človek. Ak si niekto všimne, že jeho kamarát prechádza ťažkým obdobím, nečaká, kým si ten druhý vypýta pomoc, ale sám od seba sa ponúkne – pretože mu na ňom záleží.
Dobrý učiteľ neberie svoju prácu len ako odrobenie hodín a výplatu na konci mesiaca. Cíti zodpovednosť za to, aby deti skutočne pochopili učivo, aby sa v živote rozvíjali.
Keď človek vidí, že niekto na ulici potrebuje pomoc, nemusí sa zastaviť – zákon mu to neprikazuje. No ak v ňom žije pravá zodpovednosť, neváha konať, pretože vie, že je súčasťou tejto spoločnosti a jeho činy formujú svet okolo neho.
2. Vzťah medzi slobodou a zodpovednosťou
Často je sloboda prezentovaná ako najcennejšia hodnota, no bez zodpovednosti sa mení na obyčajné „robím, čo chcem, kedy chcem a ako chcem.“Nie sme skutočne slobodní, ak robíme len to, čo sa nám páči, bez ohľadu na dôsledky. Skutočne slobodní sme vtedy, keď robíme vedomé rozhodnutia a prijímame za ne zodpovednosť. Zrelosť človeka sa meria jeho schopnosťou prevziať zodpovednosť.
Pravá sloboda nespočíva v tom, že robíme, čo chceme, ale v tom, že konáme to, čo je dobré a správne. Iba ten, čo je zodpovedný je skutočne slobodný. Zodpovednosť nám pomáha rozlišovať medzi dobrým a zlým využitím slobody.
Predvídať, prijať dôsledky. Slobodne rozhodnem…
Človek môže mať peniaze a povedať si: „Môžem si kúpiť, čo chcem.“ Ak ale míňa bez rozmyslu a upadne do dlhov, jeho „sloboda“ ho nakoniec zotročí. Skutočne slobodný človek je ten, kto sa rozhoduje rozumne, plánuje a nesie zodpovednosť za svoje financie.
Niekto si môže povedať: „Som slobodný, môžem byť vo vzťahu a zároveň flirtovať s inými.“ Ale ak koná takto, ničí dôveru a vzťah. Pravá sloboda je v tom, že si vedome vyberie vernosť a je za to zodpovedný.
Som slobodný a rozhodujem sa stať dobrým človekom, pričom mi záleží aj na tom, aby tí okolo mňa boli dobrí. Preto slobodne prijímam zodpovednosť za svoje každodenné skutky a konám tak, aby boli v súlade s týmto cieľom. Svoju slobodu využívam na dobro ľudí okolo seba a som pripravená niesť za svoje rozhodnutia zodpovednosť.
3. Nebezpečenstvo výhovoriek a vyhýbaniu sa zodpovednosti. Vedieť sa ospravedlniť.
Od detstva sa učíme hľadať vinníkov, aby sme sa vyhli prevzatiu vlastných chýb:
- „Narazil som do auta, lebo ten druhý šiel príliš rýchlo.“
- „Zabudol som na stretnutie, lebo mi nikto nepripomenul.“
- „Nemáme doma poriadok, lebo deti si nikdy neupracú.“
Aj keď v živote čelíme ťažkostiam a výzvam, zodpovedný človek sa nezameriava na výhovorky, ale na to čo môže urobiť aby situáciu zlepšil. Skutočná zodpovednosť spočíva v schopnosti priznať si chyby, ospravedlniť sa za ne a poučiť sa z nich.
Zodpovedný človek sa nezľakne priznať si, že niečo pokazil a dokáže to povedať úprimne. Je to znak zrelosti a dôvery pretože tým ukazuje, že si váži vzťahy a záleží mu na tom aby rástol a zlepšoval sa.
Vedieť sa ospravedlniť je dôležitou súčasťou zodpovednosti, pretože to ukazuje našu ochotu uznať svoje chyby a prevziať za ne zodpovednosť.
4. Praktické príklady zodpovednosti v každodennom živote
V rodine:
a) Zodpovednosť voči sebe samému
Možno si povieme: „Nemám čas myslieť na seba, veď mám rodinu!“ Ale pravda je, že ak nebudeme vnútorne vyrovnaní a starostliví k sebe, nebudeme mať silu dobre sa starať o druhých. Potrebujeme si nájsť chvíľu na oddych, na spánok, na duchovné načerpanie. Dieťa nepotrebuje dokonalého rodiča, ale rodiča ktorý sa snaží byť lepším.
b) Zodpovednosť voči manžel – manželka
Rodičovstvo neznamená, že manželský vzťah ide bokom. Naopak! Deti sa najviac učia z toho, čo vidia medzi rodičmi. Ak vidia láskavosť, úctu a vzájomnú podporu, budú to považovať za normálne. Ak vidia hádky, ticho alebo nezáujem, naučia sa to isté. Zodpovednosť voči manželovi či manželke znamená, že sa snažím udržiavať náš vzťah živý, nie len „fungujúci“.
- „Po náročnom dni sa neuzavriem do seba, ale prejavím záujem o to ako sa mal môj manžel/manželka.“
- „Neberiem si ho/ju ako samozrejmosť – aj po rokoch manželstva vyjadrím vďačnosť za malé veci, ktoré pre mňa robí.“
- „Ak máme nezhody, snažím sa ich riešiť s rešpektom a nie tichou domácnosťou alebo vybuchnutím.“
- „Nezabúdam na drobné prejavy lásky – úsmev, objatie, milé slovo – aj keď sme zaneprázdnení.“
- „Plánujem si s ním/ňou čas, aby sme zostali v spojení – spoločná večera, rozhovor bez mobilov, krátka prechádzka.“
- „Rešpektujem jeho/jej potreby a nehovorím len o svojich problémoch.“
- „Nehovorím o ňom/o nej negatívne pred deťmi ani pred inými ľuďmi.“
- „Snažím sa na sebe pracovať – aby bol/a so mnou spokojný/á, nielen ja s ním/ňou.“
c) Zodpovednosť voči deťom
Nie sme len tí, ktorí prikazujú a zakazujú. Sme ich prvými učiteľmi života. Ak chceme, aby boli úprimné, musíme byť úprimní my. Ak chceme, aby boli zodpovedné, nemôžeme im všetko uľahčovať. Zodpovednosť voči deťom znamená ich viesť – nie len riadiť.
Každý deň prináša výzvy, ale vždy si môžeme položiť otázku: Dávam dobrý príklad? Žijem to, čo chcem, aby sa moje deti naučili? Ak budeme v tomto úprimní a vytrvalí, naše deti to skôr či neskôr pochopia.
V práci:
Byť zodpovedný v práci znamená plniť svoje úlohy včas a kvalitne, bez výhovoriek. Zodpovedný človek sa neustále usiluje zlepšovať a byť lepší v tom, čo robí. Je si vedomý, že jeho rozhodnutia ovplyvňujú nielen jeho, ale aj ostatných kolegov a celkový výsledok tímu. Okrem toho rešpektuje pravidlá a hodnoty organizácie, v ktorej pracuje.
V spoločnosti:
Sme zodpovední aj voči ostatním v spoločnosti. Dodržiavanie pravidiel, ochrana životného prostredia a pomoc druhým sú prejavmi zodpovednosti, ktoré majú pozitívny vplyv na svet.
Najkratšia cesta medzi dvoma ľuďmi je úsmev… Vďaka nemu má ten druhý lepší deň. Pozitívna zodpovednosť.
5. Zodpovednosť ako motor zmien
Keď prevezmeme zodpovednosť, prestávame byť pasívnymi divákmi a stávame sa tvorcami zmien. V rodine, v práci a v spoločnosti sú to práve zodpovední ľudia, ktorí prinášajú pokrok a prosperitu.
Rodina, škola, firma alebo štát prosperujú, keď tí, ktorí ich tvoria, prijímajú svoju úlohu so zodpovednosťou. Ak každý rodič pristupuje k svojej rodine s vášňou a nasadením, dopad na nas bude obrovský.
Zodpovednosť nie je len individuálny postoj, ale aj kolektívny záväzok. Nesieme zodpovednosť za svet v ktorom žijeme, za kultúru, ktorú podporujeme a aj za to, že ostatní sa môžu mať lepšie.
Skutočná zmena začína vtedy, keď sa niekto rozhodne byť zodpovedný.
Zodpovednosť nie je bremeno, ale kľúč ktorý nám umožňuje dosiahnuť naše ciele, zlepšiť seba a svoje prostredie. Kto je zodpovedný, rastie; kto sa jej vyhýba, stagnuje. Ak chceme lepšiu spoločnosť, jednotnejšie rodiny a spravodlivejší svet, všetko sa začína tým, že prevezmeme svoju úlohu s odvahou a zodpovednosťou.
a) Zodpovednosť voči sebe samému
- Zodpovednosť voči sebe samému
- Ako môžem lepšie nastaviť hranice medzi prácou, rodinou a osobným časom, aby som sa cítil/a vyrovnane a spokojne?
- Aké zvyky by som mal/a zmeniť, aby som mal/a viac energie a vitality na to, aby som mohol/mohla pomáhať iným?
- Aké konkrétne kroky môžem podniknúť na to, aby som sa staral/a o svoje fyzické a duchovné potreby aj keď mám veľa povinností?
b) Zodpovednosť voči manželovi/manželke
- Čo by som mohol/mohla robiť každý deň, aby náš manželský vzťah zostal živý a láskyplný, aj keď máme deti a povinnosti?
Ako by som mohol/mohla prejaviť záujem o svojho manžela/manželku po náročnom dni, aby cítil/a, že mi na ňom/nej záleží? - Ako by som mohol/mohla riešiť nezhody s rešpektom a otvorenosťou, aby sme sa vyhli tichej domácnosti alebo hádke?
c) Zodpovednosť voči deťom
- Akým spôsobom by som mohol/mohla viesť svoje deti príkladom, aby sa učili zodpovednosti a úprimnosti?
- Ako by som mohol/mohla ukázať svojim deťom, že aj dospelí robia chyby, ale sú ochotní sa z nich poučiť a napraviť ich?
- Aké kroky by som mohol/mohla podniknúť, aby som bol/a lepším rodičom, ktorý nielen riadi, ale aj vedie deti v hodnotách a zodpovednosti?
V práci:
- Čo by som mohol/mohla robiť každý deň na zlepšenie kvality svojej práce a dosiahnutie lepších výsledkov?
- Ako by som mohol/mohla reagovať na kritiku a čo by som mohol/mohla urobiť pre svoje profesijné zlepšenie?
- Akým spôsobom by som mohol/mohla zohľadniť vplyv svojich rozhodnutí na tím a firmu pri každodenných činnostiach?
V spoločnosti:
- Ako by som mohol/mohla prispieť k lepšiemu prostrediu v mojej komunite a spoločnosti ako celku?
- Čo by som mohol/mohla robiť, aby som sa staral/a o ochranu životného prostredia a pomáhal/a druhým v každodennom živote?
- Aké drobnosti by som mohol/mohla urobiť pre niekoho, aby som zlepšil/a jeho deň, bez očakávania niečoho na oplátku?