Miernosť je schopnosť mať nad sebou kontrolu.
Často nám miernosť alebo sebakontrola pripomína niečo negatívne… Niečo ako odriekanie, povedať niečomu nie, prestať robiť veci… Ale táto cnosť je práve opakom. Miernosť znamená mať radosť z toho, že sme pánmi vlastných rozhodnutí. Je to rovnováha, praktická múdrosť, skutočná sloboda, pomáha nám aby sme neprekračovali hranice, ale dodržiavali ich.
Jeden s najväčších darov, ktoré máme je sloboda. A práve aj vďaka miernosti vieme zažívať skutočnú slobodu. V bode, keď neviem povedať áno na niečo, čo je pre mňa dobré, alebo nie na niečo čo mi robí zle, strácam slobodu. Nechávam sa ovládať vecami, ktoré panujú nado mnou namiesto toho, že ja rozhodujem. To je tragédia závislosti. Už nie sme slobodnými, ale sme otrokmi.
Ako synonyma k miernosti by sme mohli použiť sebaovládanie, sebakontrola, disciplína.
Miernosť je schopnosť:
- … tvrdo pracovať
- … povedať nie, ak vidím že niečo mi nerobí dobre
- … rozvíjať dobré zvyklosti a stanoviť si hranice
- … učiť sa a pripravovať sa
- … ignorovať lákadla a provokácie
- … ovládať svoje emócie
- … znášať bolestivé problémy
Sebadisciplína znamená vydať zo seba všetko, ale aj vedieť, čo si nechať pre seba. Je v tom určité protirečenie? Nie, iba rovnováha. Niečo si odoprieme, na niečo vynaložíme snahu, a vo všetkom budeme postupovať umiernene, vedome, s rozumom, tak aby sme sa tým nenechali pohltiť alebo unášať.
Miernosť neznamená pripraviť sa o niečo, ale ovládať sa fyzicky, mentálne i duchovne – vyžadovať od seba to najlepšie. Dokonca aj vtedy, keď sa nikto nepozerá. Žiť týmto spôsobom si vyžaduje odvahu – nielen preto, že je to ťažké, ale aj preto že budeme výnimkou.
Disciplína je teda prediktívna i deterministická. Vďaka nej budeme s väčšou pravdepodobnosťou úspešní, a súčasne je zárukou toho, že nech by sa stalo čokoľvek, či budeme mať úspech, alebo zlyháme, budeme skveli. Platí však aj opak – nedostatok disciplíny nás vystavuje nebezpečenstvu a ovplyvní, kto sme a čím sme.
Chceme mať radosť, a chceme byť my, tí čo rozhodujeme kým chceme byť a čo chceme dosiahnuť. Chceme byť „majiteľom“ vlastných rozhodnutí. Znie to veľmi jednoducho, ale vieme že to treba trénovať.
„Chceš mať veľkú ríšu? Panuj nad sebou.“ – Publius Syrus
Najmocnejší je ten, kto má sám seba vo svojej moci.
Výskumníci, ktorí sa venujú štúdiu a rozvoju sebakontroly, často hovoria, že je to ako sval, ktorý môže byť vyčerpaný nadmerným úsilím alebo posilnený pravidelným cvičením.
Pracovať na vôli a sebakontrole môže zmeniť náš život v mnohých smeroch. Ľudia s vysokou sebakontrolou hlásia menej príznakov úzkosti a depresie, sú schopní lepšie ovládať hnev a všeobecne si lepšie rozumejú s inými ľuďmi. Sebakontrola súvisí s lepšou osobnou adaptáciou, ako je menej fyzických a psychických problémov, lepšie sebaprijatie a sebahodnotenie.
Stredovekí filozofi videli v miernosti matku všetkých cností. Človek s mierou preukazuje neodolateľný talent zvládať ťažkosti života. A to je niečo, čo by sme všetci radi dosiahli. V psychológii sa veľa študuje význam rozvoja miernosti pre šťastie.
Keď sme mali cnosť optimizmus, spomínali sme Martina Seligmana, považovaného za otca pozitívnej psychológie. V súčasnosti sa skúma „second wave“ alebo druhá vlna pozitívnej psychológie. Tento prístup nám prináša nový, obnovený pohľad, ktorý nám pripomína niečo už zjavné: život má veľmi temné časti a nie vždy sa im môžeme vyhnúť. Niekedy sme nútení prejsť tmavými tunelmi.
Práve preto je miernosť veľkým spoločníkom v živote. Je to najlepší spojenec inteligencie, pretože poskytuje perspektívu a pokoj na lepšie rozhodovanie, jas na lepšie vnímanie vecí, svetlo na orientáciu bez zhonu a sebakontrolu na ovládanie impulzov, emócií a frustrácií.
Začnime dnes rozvíjať túto cnosť. Aby sme sa stali kapitánmi lode svojho života.
Ako sa cíti osoba, ktorá je mierna, má sebakontrolu:
- Dokážem čakať. (porozmýšľaj ako reaguješ pri čakaní v rade, zápche, ak nedostanem rýchlu odpoveď od niekoho.)
- Ak to urobím teraz, budem mať neskôr prospech. (rozum vyhrá, vidí to šťastie čo prináša námaha)
- Urobím to, hoci by som to radšej nerobil(a). (menej používať slová “potom, neskôr a zajtra”)
- Viem ovládať svoj hnev a emócie.
- Som disciplinovaný / disciplinovaná.
- Čím viac praktizujem sebakontrolu, tým lepšie sa mi to darí.
- Mám schopnosť zvážiť situáciu predtým, než odpoviem.
- Viem, že moje terajšie činy majú vplyv na môj neskorší úspech.
Sebaovladanie neznamená absenciu myšlienok, pocitov alebo impulzov; znamená iba, že máme nad nimi kontrolu.
Platon „Prvé a najlepšie víťazstvo je víťazstvo nad sebou samým“.
Odporúčam knihu „Disciplína je osud“ sila sebakontroly od Ryan Holiday.
Práve od neho som sa inšpirovala viacerými myšlienkami, ako začať trénovať…
1.Zovňajšok:
- Ovládať svoje telo
Každý z nás bojuje so svojou fyzickou formou, svojím telom. Najprv aby sme ho ovládli a povzniesli ho na jeho plný potenciál. Potom, keď zostarneme alebo nás postihnú choroby, snažíme sa zastaviť jeho úpadok. Telo je len metafora, ako cvičná a skúšobná pôda pre našu myseľ a dušu.
Určite sme každý zažili, že potešenie z nestriedmosti trvá len krátko. Sebadisciplína preto nie je odmietanie pôžitkov, ale spôsob, ako ich presiahnuť. Dobre sa správať k svojmu telu, krotiť svoje túžby, tvrdo pracovať, cvičiť – to nie sú tresty. Jednoducho je to správanie, za ktoré je odmenou radosť.
- Prestaňte byť otrokom
Od čoho sme závislí? S čim nedokážem skončiť?
Sebaovládanie je v podstate inštinktívna reakcia na čokoľvek, čo nás ovláda. Kto môže byť slobodný, ak podľa slov jedného špecialistu na závislosti „stratil slobodu abstinovať?
My musíme byť pánmi. Máme sa báť toho, že niečo nás ovláda, to je závislosť. Nejde o lajky, instagram, hry či drink. Ide o potrebu. Práve táto potreba je zdrojom utrpenia. Ak to nemám, trápim sa, nemôžem mať pokoj…
Nech je to akýkoľvek zlozvyk, ktorý ovláda náš život – či je spoločensky akceptovateľný alebo nie, musíme s tým prestať. Môžeme si poradiť sami alebo vyhľadať pomoc iných, musíme sa však toho zbaviť, nech je to čokoľvek. Každý, bez ohľadu na to, aký je silný, má nejaký zlozvyk, s ktorým bojuje. Nikdy však nie je príliš neskoro na to, by sme ho porazili. Na tom nezáleží. Dôležité je, čo s tým urobíme dnes. Že sa rozhodneme prestať byť otrokom. Zvolíme si slobodu.
- Vyhľadávajte nepohodlie.
Teraz máme všetko, a nie len že máme všetko, ale aj hneď….Je to zle? Nie. Práve naopak, je to výborná príležitosť cvičiť sa v miernosti, pretože nikto z nás nevie čo má pre nás pripravená budúcnosť. Vieme len to, že hojnosť nikdy netrvá večne.
Keď prídu ťažkosti, ak sa cvičíme, budeme pripravení. A je veľmi dobre cvičiť aj naše deti. Jedna rodina mala deň bez sladkosti. Nie preto, že nemali. Rozhodli sa tak. Perfektný spôsob cvičenia. Niektorí si dajú studenú sprchu. Nemajú teplú vodu? Majú, ale vyberú si to. Pomáha nám to sa posilniť. Tu v škole niekoľko učiteliek chodieva otužovať… Obdivujem!
Vtedy keď mám, si vyberiem nemať. Takýmto spôsobom, keď si odoprieme nejakú vec, sa vieme cvičiť v miernosti.
Takýto ľudia bývajú šťastnejší, vyrovnanejší a v lepšej kondícii.
2. Vnútro (charakter)
Telo je len jeden z nástrojov na dosiahnutie sebadisciplíny. Skutočná sebakontrola znamená zdržanlivosť nielen v tom, čo robíme, ale aj ako rozmýšľame, ako cítime, ako sa správame. Na týchto vlastnostiach dokonca záleží ešte viac.
- Prestávka
Prestávka medzi podnetom a reakciou naň. To nám dá priestor na to, aby sa mohol prejaviť náš životný postoj. Prestávka je dôležitá.
Prestávka pred tým, než…
- urobíme unáhlené závery,
- predčasne vynesieme súdy,
- budeme predpokladať to najhoršie,
- budeme sa náhliť vyriešiť problémy svojich detí namiesto nich
- budeme problém ignorovať,
- pripíšeme niekomu vinu,
- urazíme sa,
- v strachu cúvneme.
- Pomalé myslenie je prejavom našom vyššieho ja. Skutočne si všetko premyslieť, skutočne sa zamyslieť nad tým, kým chcete byť. Zastavme sa. Nedovoľme aby za nás rozhodoval strach, úzkosť, nálada alebo predsudky. Nech rozhodovanie prevezme náš charakter.
- Začať znovu
Každý z nás môže niečo pokaziť. Každému z nás sa môže stať, že nebude pripravený na udalosť, ktorá mu môže zmeniť život. Porušíme diétu alebo abstinenciu. Stratíme nervy a strápnime sa. Budeme robiť chyby. Zažijeme prehru. To je na disciplíne zvláštne: nikdy nás nesklame, ale niekedy ju sklameme my.
Bude to však náš koniec? Alebo môžeme znovu vstať? Za prehru vždy nemôžeme…, ale za to, že sa vzdáme, áno.
Nemusí vás frustrovať, že nie ste vždy pokojní alebo dokonalí. Pretože to nie je nikto a nikto to od vás ani neočakáva!
Ak sú vaše štandardy také vysoké, že sa vzdáte, keď ich nedosiahnete, potom v skutočnosti nemáte vysoké štandardy. Máte výhovorky.
To je ďalší dôvod, prečo je perfekcionizmus taký nebezpečný. Ako budeme reagovať, keď nesplníme očakávania, keď sa ukáže, akí sme v podstate nedokonalí, zraniteľní, poraziteľní, zmätení ľudia? Môže byť ťažké znova sa postaviť a ísť. Ak sme na seba príliš prísni, sami sa úplne vyradíme z boja.
Všetci môžeme sklamať. Porušíme svoje predsavzatia – pri strave, nejakých zlozvykoch, pri čomkoľvek. Možno sa dokonca ukážeme ako zbabelci. Prehráme. V tomto živote nik nezostane dlho neporazený.
A potom čo?
Môžeme sa pozbierať? Môžeme pozbierať svoje sily a skúsiť to znova?
V Biblii sa nachádza príslovie, ktoré hovorí, že keď sedemkrát spadneme, máme osemkrát vstať.
To znamená byť profesionálom. Znovu sa vrátiť na svoje miesto a udržať sa tam. Pretože tam ste najšťastnejší, tam veci poznáte a máte ich pod kontrolou.
- Sila mlčania
Dokážete:
- udržať tajomstvo?
- zahryznúť si do jazyka a mlčať o niekom alebo niečom, čo nemáte radi?
- nechať niekoho iného, aby priniesol správy?
- zmieriť sa s nepochopením?
Je to o rovnováhe. Nemusíme vysloviť každú svoju myšlienku. Nemusíme vždy vyjadriť názor, najmä keď nás oň nik nežiada. To, že nastala prestávka v rozhovore, neznamená, že ju musíme vyplniť. To, že všetci ostatní hovoria neznamená, že sa musíme zapojiť. Môžeme rozpačito sedieť. Môžeme využiť ticho vo svoj prospech. Môžeme počkať a uvidí sa.
- Môžeme byť príkladom
Môžeme byť pozitívnou silou v našej komunite. Môžeme ukázať našim deťom, susedom, kolegom, zamestnancom, ako vyzerá dobrá voľba. Môžeme ukázať, ako vyzerá oddanosť, keď každý deň zaujmeme svoje miesto. Môžeme ukázať, čo znamená odolať provokáciám alebo pokušeniam. Môžeme ukázať, ako vydržať. Môžeme ukázať, ako byť trpezlivý.
Možno to teraz ocenia. Možno nás budú za to teraz nenávidieť. Možno budeme oslavovaní, možno zatracovaní. To nemáme pod kontrolou. Čo však máme pod kontrolou, je, že budeme dobrí. Že budeme konať správne. Že sa budeme ovládať. Nikoho iného nemôžeme nútiť, aby konal rovnako. Ale môžeme zasadiť semienko. Môžeme v pokoji prežívať svoj osud s vedomím, že nakoniec, avšak nie nevyhnutne, niekoho ovplyvní. Pretože rovnako ako na odvahe, aj na disciplíne je čosi nákazlivé.
Naše vnútorné svetlo môže osvietiť cestu iným. To, čo dosiahneme, vytvorí príležitosti iným.
Začína to nami, začína to v nás. Ale tam to nekončí. Naša disciplína môže byť nákazlivá… a ak nie, potom asi nebola veľmi silná.
- Návyky pre materskú školu:
1. Beriem si iba toľko, koľko potrebujem
2. Nevyhadzujem zbytočne jedlo
- Návyky pre základnú školu:
1. stupeň:
1. Uspokojím sa s málom, nie som chamtivý.
2. Prejavujem vďačnosť za to čo mám a nepozerám na to čo nemám.
2. stupeň:
1. Uspokojím sa s málom, nie som chamtivý.
2. Dávam priestor druhým – nech aj oni zažiaria.
3. Pri zábave si strážim čas, dodržiavam rozvrh
4. Plus, vytvoria si svoj návyk druhý mesiac