Keď sme pripravili program cnosti na tento rok, jedna maminka mi povedala, „uf… také aké ťažké cnosti… poriadok, pracovitosť, potom máme sebaovládanie…“
Keď hovoríme o pracovitosti, nečudujem sa, že sa nám spája s veľkým úsilím, námahou, vážnosťou, tvrdou prácou či disciplínou. Niečo na tom bude pravdy, ale ak zostaneme len pri tomto, nie je to úplná cnosť… Keď hovoríme o cnostiach, a v tomto prípade o pracovitosť, je veľmi dôležité vidieť pozitívne aspekty danej cnosti.
Dobre vykonaná práca nás robí lepšími: nás samotných, ale aj tých, čo sú okolo nás. Dobre vykonaná práca vytvára príjemnú atmosféru, a to bez ohľadu na druh práce; či už sme v kancelárii, alebo doma. Ak niečo zlé uvarím, tak to na tvárach, ktorí uchutnali naše jedlo uvidíme… Ale keď pripravíme dobré jedlo, akú radosť majú z toho nie len deti, ale aj my.
Často sa nám striedajú v živote dva extrémy:
- Lenivosť… „nechce sa mi… a potom rýchlo rýchlo…“ Nerastiem ani ja… skôr leniviem…. a nerastú ani tí okolo nás, pretože musia robiť za nás.
- Profesionalizmus, skôr by sa hodilo slovo workoholizmus… Iba pracujeme a popritom zanedbávame veľmi dôležité veci pre nás… Stratíme ten sever… Ja síce rastiem profesionálne, ale tých, čo sú okolo nás zanedbávame: rodinu, priateľov.
Dôležitá je rovnováha medzi pracovným a rodinným životom.
Pracovitosť je cnosť, ktorá nás vedie k tomu, aby sme sa cez našu prácu stali lepšími a tak isto pomáhame aj druhým, aby boli lepšími.
Aký by bol svet, keby sme všetci dobre pracovali?… politici, lekári, učitelia…?
Slová Gandhiho poznáme všetci: „Ak chceš zmeniť svet, musíš najskôr začať od seba.”
Ako môžem lepšie pracovať ja?
Na letáčiku k téme tejto cnosti bolo príslovie „Bez práce, nie sú koláče.“ Preto, keď som si pripravovala túto prednášku, mala som v hlave, že by som vám chcela povedať o 3 ingredienciach, ktoré nesmú chýbať, keď chceme hovoriť o pracovitosti ako o cnosti, ktorá nás robí lepšími. To bude náš koláč.
- Pracovať so zmyslom.
- Pracovať s láskou
- Pracovať dobre
- Pracovať so zmyslom, cieľom.
Čo myslíte, že bolo najhoršie pre ľudí, ktorí pracovali v koncentračnom tábore? Pracovať bez zmyslu. Jeden deň museli prenášať kamene na jednu stranu a na druhý deň tie isté kamene opäť na tú stranu, kde boli predtým…
Spomenula som si na jednu bájku, ktorú možno poznáte:
‘Jeden cestovateľ prichádza do mesta, kde stretne muža, ktorý otesával kameň a bol veľmi spotený. Cestovateľ sa opýtal muža, čo robí, na čo muž dosť nepríjemne odpovedal: ‘Nevidíš? Otesávam kameň! Je mi dosť horúco, mám veľký smäd a bolí ma chrbát, tak mi radšej nezavadzaj!’ Cestovateľ pokračoval v ceste a o kúsok ďalej videl ďalšieho muža, ktorý tiež otesával kameň. Ale tento muž mal trošku lepšiu náladu. Opýtal sa ho rovnakú otázku, na ktorú druhý muž odpovedal: ‘Pracujem, aby som si zarobil na živobytie, staviam múr z kameňa. Je to ťažké, ale platia mi dosť na to, aby som z toho mohol žiť bez starostí.’ Cestovateľ pokračoval v ceste a stretol tretieho muža, ktorý intenzívne búchal do veľkého kameňa svojím kladivom. Opýtal sa ho rovnakú otázku ako tých dvoch predchádzajúcich. Muž prerušil svoju prácu, usmial sa a odpovedal: ‘Staviam katedrálu.’
Aký je rozdiel medzi odpoveďami týchto troch mužov? Zrejme ide o to, akým spôsobom vnímali účel svojej práce.
-Prvý muž nevedel, načo slúži jeho činnosť a aký je konečný cieľ toho, že otesával kameň, pretože sa sústredil len na denné trápenia.
Druhý muž si tak isto nebol istý, načo slúži jeho práca. Ale nebolo to pre neho až tak dôležité, pretože pracoval len preto, aby uživil svoju rodinu, a to sa mu darilo.
Tretí muž mal jasnú predstavu o účele svojho úsilia, alebo by sme mohli povedať výzve, ktorú mala jeho firma. Navyše videl, že jeho práca rozhodujúcou mierou prispievala k dosiahnutiu tejto výzvy, s ktorou sa plne stotožňoval. To ho robilo šťastným a určite bol produktívnejší v práci ako jeho dvaja kolegovia.”
Práca bez zmyslu nás zničí. Deti sú na to experti… ak nevidia to, kvôli čomu sa namáhajú, radšej sa odídu hrať… Buďme ako deti. Hľadajme, dávajme zmysel našej práci. A to nám bude dávať radosť z práce… či už pôjde o prácu doma či prácu vo firme, alebo práca na sebe …
Keď sme minule hovorili o poriadku. Možno sme niečo spolu s nimi nadstavili… napríklad ustlať si posteľ… Nepodľahnime pokušeniu to vzdať a urobiť to miesto nich… Vizualizujem si (svoj/náš) cieľ… cnostný charakter môjho dieťaťa a trpezlivo mu to znova vysvetlím, robíme to spolu a nevzdám to.
Pracujem, aby som mal viac a viac peňazí, ktoré iba šetrím, aby som mal… na čo?… Zmysluplná práca nás nemá ničiť (unavovať), ale robí nás lepšími…
Z tohto dôvodu je dobré sa spýtať, či moja profesionálna práca ide ruka v ruke s mojím životným cieľom …
Človek pracuje, aby žil, ale nežije, aby pracoval. Aká je rovnováha medzi prácou a rodinou? To je dobrá otázka… Nie je to jednoduché, ale je to dôležité si položiť túto otázku, lebo veľmi ľahko sa tie dôvody, prečo pracujeme, môžu otočiť. Síce pracujem, aby sme sa mali lepšie ako rodina, ale na druhej strane vidím, že mojou pracou ubíjam svoju rodinu…
Ak sa od pondelka do piatku nezastavím, tak nech sobota a nedeľa bude kvalitný čas, ktorý strávim so svojou rodinou, svojou manželkou alebo manželom…
- Pracovať s láskou
Ja sa už smejem na tom, že teraz všetko, od čokolády, cez kofolu, oblečenie a byty, má nálepku „vyrobené s láskou“. A ani pracovitosť by nemala byť bez tejto nálepky.
Hoci sa často spája s veľkým úsilím, vážnosťou a tvrdosťou, táto cnosť súvisí s „ láskou”. Čo to znamená? Motorom našej práce by mala byť láska. Hovorili sme, že pracovitý človek, keď pracuje, stáva sa lepším a pomáha ostatným, aby sa stali lepšími… Bez lásky by to nešlo.
Vieme, že šťastný človek je ten, kto miluje a je milovaný… Milujem a uľahčím iným, aby ma milovali kvôli dobre spravenej práci.
Profesionálne – odborná práca, ale aj všetko, čo robíme aj mimo profesionálnej práce…
Pracovitosť nespočíva v tom, že robíme stále čoraz viac náročnejšie veci, ale v tom, že ich robíme s väčšou láskou.
Práca doma, robiť úlohy s deťmi, navariť niečo, pripraviť oslavu a niekedy môže byť práca v rozprávaní sa s manželkou alebo manželom…
Láska môže byť veľkou motiváciou, práve keď sa nám zdá, že nám dochádzajú sily a máme chuť povedať: „Už dosť, nechce sa mi…“
Ak sme veriaci, máme obrovskú príležitosť pracovať pre lásku k Bohu… a snažíme sa robiť to, čo najlepšie vieme… Nechceme darovať Bohu niečo polovičaté. Dobre vykonaná práca s láskou k Bohu má neuveriteľnú hodnotu.
Ak nie sme veriaci, môžeme vynaložiť toto úsilie kvôli láske k našej rodine, priateľom alebo kolegom. Či už je to domáca práca, úlohy s deťmi alebo profesionálna práca, vidíme za ňou ľudí… nerobíme to len pre seba, ale aj pre druhých. Ak robím dobre to, čo mám, druhí sa potešia, uľahčím prácu v našom kolektíve.
Ak to urobíme dobre, kto sa z toho bude tešiť? Kto sa stane lepším človekom? Láska v práci je naozaj vynikajúcou ingredienciou.
- Pracovať dobre…
Čo to znamená alebo čo to pre mňa môže znamenať, dobre pracovať?
„Kvalita nikdy nie je náhoda; vždy je to výsledok úsilia“.
Keď vidíme „Sagrada Familia“ v Barcelone, stálo to obrovské úsilie… Gaudhi mal veľkú motiváciu vysvetliť jadrá kresťanskej viery a takto pomôcť ľuďom priblížiť sa k Bohu. Neviem, či viete, ale Etsuro Soto, japonský architekt, ktorý pokračuje v Gaudiho diele, sa obrátil, keď začal pracovať na tomto projekte. Veľa úsilia, nie náhoda…
Napríklad aj získať titul Mgr. Ph.D… nie je náhoda, stojí to veľa úsilia.
Aj vo vzťahoch si myslím, že dobrý vzťah medzi manželmi nie je náhoda, ale výsledkom úsilia…
Pracovať dobre… Do čoho máme vložiť úsilie?
Stále viac sa ukazuje, aký je dôležitý prítomný čas. To, čo bolo už nezmením. To, čo bude, ešte neviem. Dôležité je čo je teraz. Rob, čo máš, a sústreď sa na to, čo robíš. Je to neskutočne dobrá rada.
napríklad:
– Nemiešať profesionálnu a rodinnú prácu. V zdravej miere…
– Rob to, čo máš… nie to, čo sa ti chce…
– Bojovať s multitaskingom. Jedna vec za druhou. Začať a dokončiť.
– Paradajková – Pomodoro technika: Táto metóda používa klasický časovač na rozdelenie práce na časti, ktoré trvajú 25 minút. Tieto časti sa nazývajú „Pomodoros“ (paradajky po taliansky). Je to veľmi jednoduchá a efektívna metóda, ktorá zlepší vaše pracovné návyky a výkon.
Má päť základných krokov:
1. Určte si úlohy, ktoré treba spraviť.
2. Nastavte časovač na 25 minút.
3. Pracujte na úlohe, pokiaľ časovač nezazvoní.
4. Urobte si krátku prestávku, 3-5 minút.
5. Po štyroch „Pomodoros“ si dajte dlhšiu prestávku na 15-30 minút.
Rozdeľte si svoju prácu na časti, aby ste vedeli, koľko Pomodoros budete potrebovať na jej dokončenie. Naučte sa chrániť svoje Pomodoros pred vonkajšími vplyvmi, ako je internet, telefón alebo hlad. Využite tých 25 minút nielen na prácu, ale aj na zhrnutie a skontrolovanie toho, čo ste spravili. Rozdeľte si svoju prácu podľa toho, čo všetko máte spraviť, koľko na to máte času. Pomôže vám to zorganizovať si úlohy a získať viac voľného času. Ak splníte všetkých päť krokov, stanovte si aj šiesty – svoj vlastný cieľ, ktorým môže byť napríklad zlepšenie kvality a efektivity vašej práce. Pomodoros musíte robiť postupne, krok za krokom. Cieľe nemôžte preskakovať. Snažte sa vždy dokončiť jeden a až potom prejsť na ďalší. Nezabudnite si dávať krátke prestávky po každých 25 minútach. Po štyroch pomodoro si spravte jednu väčšiu.
– S radosťou
Keď niekto robí niečo nahnevaný, dá nám to najavo… Niekedy je lepšie, aby to nerobil. Pracuj s úsmevom… Nie hrať stále rolu obete…som nešťastný človek… Mám zmysel, urobím to s láskou a robím to dobre.
Ako môžme merať, do akej miery žijem touto cnosťou? Radosť je teplomer.
Skúsme si zopakovať naše tri ingrediencie; zmysel, láska a dobrá spravená práca.
- Návyky pre MŠ
Dokončím svoju prácu.
Po skončení práce, odložím veci na miesto.
- Návyky pre ZŠ
ročníky 1-3
Dokončím svoju prácu včas, podľa zadania.
Po skončení práce, odložím veci na miesto.
ročníky 4-7
Svoju prácu robím dôsledne, podľa inštrukcií.
Nebudem sa tváriť otrávene (nedám najavo) svoju nevôľu pracovať.