Azda žiadna iná cnosť, ktorú chceme deti naučiť, nie je spojená s takou frustráciou ako táto. Ako rodičia často žiadame svoje deti, aby boli poriadkumilovné, a sme frustrovaní, keď vidíme chaos v ich izbe. Podlaha môže byť zaprataná hračkami, oblečením, príbehmi? Všade plno vecí bez poriadku alebo organizácie… Koľko krát si prvého januára povieme: “Začínam znova, tento rok budem poriadna, poriadny”. A teraz keď premýšľam nad svojou skriňou, radšej ani nad tým nepremýšľam… Lebo som frustrovaná… zas mi to nešlo… Je to aj váš prípad?
Citlivé obdobie výchovy k poriadku sa začína v prvých mesiacoch života, od chvíle, keď sa zavedie rutina a pevný rozvrh pre spánok, jedlo, hru, starostlivosť atď. Ale neznamená to, že nie je možné rásť alebo získavať túto cnosť aj keď sú naše deti staršie…
S poriadkom súvisí mnoho ďalších cností. Najmä úcta k druhým, spravodlivosť, šetrnosť a vďačnosť.
Medzi cnosťami sa poriadok nevzťahuje len na usporiadanie materiálnych vecí, ale aj na vnútorné usporiadanie ľudí vo všeobecnosti, čo vedie k emocionálnej rovnováhe. Poriadok má u človeka vplyv v:
- jeho harmónii;
- jeho vnútornej rovnováhe;
- umiernenosti;
- sebaovládaní,
Poriadok a čistota dáva deťom aj nám pocit bezpečia. Poriadok nám spríjemňuje život. Podporuje pokoj a príjemnú atmosféru.
Čítala som, že po nevernosti je neporiadok jeden z veľkých dôvodov na rozvod v rodinách. Psychológovia tvrdia, že táto cnosť je častokrát témou medzi pármi…
“Vonkajší a vnútorný poriadok idú ruka v ruke. Myslite na to, že ak máme neporiadok v dome, nebude dobrý ani vnútorný poriadok. A to sa odrazí nielen na našom živote a zdraví, ale aj na vzťahoch v páre. Preto sa predpokladá, že stres spôsobený neporiadkom sťažuje dobrú organizáciu a rozdelenie úloh, čo zvyšuje počet hádok v manželstve. Základom je udržiavať poriadok v domácnosti, pretože ten prináša pokoj, harmóniu a pohodu, čím vytvára dobrú náladu u každého člena rodiny.”
Určite viacerí z vás poznáte knihu „Atómové návyky“ od Jamesa Cleara. Tam na úvod, kde autor okrem iného rozpráva, ako sa všetci počas svojho života stretávame s výzvami. Mal nehodu ktorá bola jednou z jeho výziev a tá skúsenosť mu dala základnú lekciu: „Návyky, ktoré sa na prvý pohľad môžu zdať malé a bezvýznamné, sa premenia na mimoriadne výsledky, ak máme vôľu držať sa ich niekoľko rokov“.
Naše cnosti na tento rok sú naše výzvy. Nebudeme poriadni ani zajtra ani o mesiac. Ide o malé kroky, malé návyky… Takto chceme pracovať v škole, ako aj vy doma. Clear hovorí „Ak si zachováte rovnaké návyky, aké máte teraz, budete mať rovnaké výsledky. Ak zlepšíte svoje návyky, všetko je možné. Pravdepodobne existujú ľudia, ktorí dokážu dosiahnuť veľké veci zo dňa na deň. Nepoznám žiadnych a ja medzi nich určite nepatrím.“… „Jediný spôsob, ako napredovať, je začať malými krokmi“
1.Denný režim. Denný režim neslúži na to, aby som si deň naplnila množstvom aktivít a neustále si pridávala nové, lebo ideál je robiť stále viac. Denný režim slúži na to, aby som stihla všetko, čo v danom dni treba. V prvom rade je potrebné mať jasnú hierarchiu hodnôt vo svojom živote. Znamená to dávať na prvé miesto to najdôležitejšie. Aby som mala čas na rodinu, prácu, oddych, modlitbu (ak som veriaca), priateľov… Aby som niečomu nevenovala priveľa času na úkor iných vecí. Vždy sa dá niečo pridať, vždy sa dá niečo skvalitniť, vždy sa dá urobiť viac, no často na úkor spánku, zdravia či vzťahov. Musíme mať hranice a tie nám dáva poriadok, ktorý sme si stanovili. Dôležitá je otázka poradia priorít v rámci cieľov, ktoré sme si dali.
2. Vrátiť sa k poriadku. Občas sa nám stane, že sa nám nepodarí niečo splniť, napr. cestujeme, máme oslavu, sme chorí a pod. Treba si uvedomiť, že sa nedeje nič zlé, ak niečo vynecháme. Dôležité je hneď po návrate do normálu vrátiť sa aj k stanovenému poriadku. Poriadok nás nemá zotročovať, ale dať kostru, ktorý nás drží. Nikdy by nemal zájsť tak ďaleko, aby potlačil spontánny a láskavý spôsob života.
3. Zdravý úsudok Mali by sme si pripomínať zmysel poriadku, prečo robíme danú vec. To nám dáva kritérium, aby sme vedeli posúdiť či zmena, alebo vynechanie nejakej činnosti je len moje jednoduchšie riešenie, alebo je to nutnosť pre iné dobro.
4. Poradiť sa. V niektorých oblastiach je dobré sa poradiť, lebo nie vždy sme schopní sami veci správne posúdiť. Ochota otvoriť nejaké témy pred druhým nás robí otvorenými a pokornými. Už si nepresadzujeme len svoje. Ak sa poradíme s druhým, môže nás to naučiť lepšie veci rozlišovať a niekedy aj odhaliť podstatu nejakého nášho problému.
Ako vychovávame deti k poriadku?
1.Motivácia
Aby sme naučili naše deti poriadkumilovnosti, musíme ich motivovať, pretože poriadok si vyžaduje úsilie, potrebujú motiváciu a vysvetlenie – aby vedeli prečo. “Je nevyhnutné, aby sme našim deťom dali najavo, že naša starostlivosť o poriadok je niečo logické a rozumné: že má dôvod a nie je to niečo absurdné alebo svojvoľné.”
- Dieťa potrebuje cítiť uspokojenie z poriadku, takto získava stabilitu v prostredí okolo seba.
- Musí sa zúčastňovať na činnostiach, ktoré si vyžadujú poriadok – zbieranie hračiek, odkladanie vecí, oblečenia…
- Tie najprv pozbierame, a kým to robíme, s láskou im vysvetlíme, ako a prečo to robíme; potom nám v tom samy pomôžu.
Naše deti, rovnako ako my, prežívajú vnútornú radosť zakaždým, keď urobia dobrý skutok, ktorý zahŕňa prekonanie ich vôle. Takto dieťa zažíva dôverné spojenie, ktoré existuje medzi úsilím, dobrom a následnou radosťou, ktorú prináša. Je dobré sa postarať o to, aby si naše deti postupne osvojili tieto návyky samy, aby nakoniec dokázali robiť veci samy bez toho, aby sme im ich museli vnucovať. Preto je dôležité byť vytrvalý, láskavý, trpezlivý a oveľa účinnejšie hovoriť našim deťom pozitívne, keď od nich niečo chceme:
“Poď, poupratujeme to spolu a uvidíme, ako rýchlo to zvládneme!”
“Peťko, pomôžeš mi pozbierať hračky?”
2. Denný režim
- Výchova k poriadku sa začína v ich vlastnom živote, časom vyhradeným na jedlo, spánok, úlohy, hru . . .
Malým deťom do 7 rokov treba režim nadstaviť, to im dáva veľkú istotu. Rytmus života dieťaťa mu pomáha v jeho fyzickom a psychickom živote. Keď deti majú 8 rokov už sú schopní zistiť čo sa deje keď nevyužívajú dobre čas. Keď začínajú puberta, je najlepší náš osobný príklad…
“Reťazové udalosti“ sú veľmi účinné pri výchove k poriadku. Môžeme napríklad navrhnúť nasledujúcu postupnosť činností, keď prídu domov : pozdraviť, uložiť tašku na miesto, odložiť topánky a bundu, obuť si papuče, umyť si ruky. . .
3. Každá vec má svoje miesto
Otázka je tu pre nás. Majú deti miesto na každú vec? Niekedy sa môžeme sťažovať na neporiadne deti, ale môže byt to naša vina… Doma deti nemajú kam dať topánky, keď prídu, alebo nedočiahnu na vešiak lebo je trikrát vyššie ako sú oni…
Ako dokázať, aby deti upratovali bez opakovaného napomínania?
- V prvom rade musia vedieť, aké miesto má ktorá vec.
- Potom musia byť trpezlivé a vytrvalé v čase určenom na upratovanie.
- Aby sa tento návyk upratovania rozvíjal, je dôležité ukázať im, aby činnosť opakovali, a robiť ju s nimi. Potrebujú, aby im rodičia a starší ľudia slúžili ako vzor, aby vedeli, kam a ako majú veci odkladať. Vždy rovnakým spôsobom.
4. Dávať úlohy čo podporujú poriadok
Je dobré si s deťmi určiť úlohy, kto bude mať čo na starosti, napríklad: kto uprace topánky, knihy, hračky, zhasne svetlo . . .
Je dôležité, aby tieto úloy robilo dieťa samo. Dospelí majú vo zvyku po deťoch znova upratovať, aj keď je už upratané. Je však dôležité byť s deťmi trpezlivý a nechať ich, aby to robili samy, aby získali zručnosť a uvedomili si vlastný úspech.
5. Vlastný príklad
Dospelí si niekedy myslia, že nemôžu deti naučiť poriadku… Problém je, že samy nemajú dostatočný poriadok vo viacerých oblastiach. Deti najefektívnejšie učíme v tých oblastiach, v ktorých vidia našu snahu o zlepšenie alebo tam, kde to nás stojí veľkú námahu. Osobný príklad dospelých je najlepší vzor pre učenie sa detí, ale vyžaduje si to často prácu na sebe samom. Dospelí musia byť k sebe nároční a nevyžadovať od detí to, čo samy nerobia.
Cieľom pri vedení poriadku u detí je dosiahnuť, aby mali svoj vlastný spôsob, ako robiť veci, ale musia rešpektovať ostatných a vedieť vychádzať s inými ľuďmi. Musia sa naučiť čnosti poriadkumilovnosti v zdravej miere. Ideálne je, aby sa deti naučili upratovať veci svojim spôsobom, nanajvýš s malým vedením dospelých, namiesto toho, aby iba opakovali ich spôsob upratovania. Dospelí by mali trvať na tom, aby boli veci upratané, ale nemusí to byť podľa ich pravidiel.
Navrhované návyky pre deti v škole:
MŠ:
- Keď sa s hračkou dohrám, odložím ju na svoje miesto.
ZŠ:
Prvý a druhý cyklus
- Dodržiavam pravidlá slušného správania
- Udržiavam svoje okolie v poriadku.
Tretí cyklus
- Dodržiavam pravidlá slušnosti a dohody.
- Poznám svoj rozvrh a povinnosti.
- Viem si pripraviť veci, zmysluplne usporiadať
- Počas dňa udržiavam poriadok a time-managment.
- Pri presune po sebe upracem