Trpezlivosť ruže prináša.
To je prvá vec, ktorá nám napadne, keď sa hovorí o tejto cnosti.
Je to metafora, ktorá znamená, že ak máš trpezlivosť a vytrvalosť v živote, na konci dosiahneš ovocie svojho úsilia a práce. Tak, ako ruže potrebujú čas na rast a kvitnutie, aj naše ciele a sny potrebujú čas a trpezlivosť na to, aby dosiahli svoj plný potenciál. Preto nás táto veta povzbudzuje, aby sme mali trpezlivosť a dôveru v seba samých aj v druhých. Pripomína nám, že trpezlivosť je kľúčom k úspechu..
- Tu hovoríme o vytrvalosti a trpezlivosti.
- Tieto cnosti spolu súvisia, ale nie sú to isté. V čom je teda rozdiel?
- Vytrvalosť: schopnosť pokračovať s rozhodnosťou pri dosahovaní cieľa napriek prekážkam a ťažkostiam, ktoré nám môžu prichádzať do cesty. Vytrvalosť zahŕňa bojový, odolný postoj a ochotu nevzdať sa cieľa, aj napriek prekážkam.
- Trpezlivosť: schopnosť čakať bez úzkosti. Trpezlivosť zahŕňa pokojný a kľudný postoj voči ťažkostiam a prekážkam a ochotu akceptovať, že veci môžu trvať určitý čas.
Obidve sú cennými kvalitami, ktoré nám môžu pomôcť prekonať prekážky a dosiahnuť požadované ciele. Trpezlivosť nás však núti prijať sklamania a ťažkosti, ako súčasť procesu dosahovania našich cieľov.
Trpezlivosť pochádza zo slova ” trpieť”. Preto trpezlivosť môže mať negatívnu konotáciu, ako pasivita, zrieknutie sa a akceptovanie situácie, ktorá sa nám nepáči, ale nemáme na výber, “nemôžem nič urobiť”.Je to však niečo úplné iné…
“Trpezlivosť je chrbtica, ktorý sa pod ničím nezlomí” Hildegarda z Bingenu. Chrbtica, ktorá drží celé telo a umožňuje mu sa hýbať; umožňuje nám behať, lyžovať sa, chodiť, atď. To je trpezlivosť. Nie je to pasivita ani rezignácia. Je to cnosť, ktorá nás podopiera a umožňuje nám podoprieť aj ostatných.
Trpezlivosť je cnosť, ktorá dokáže využiť bolesť, konkrétne utrpenie, aby urobila z neho niečo. Čo? Čakanie. Čakanie je formou konania. Trpezlivosť znamená povedať: “Čakám na niečo tak dôležité, že dokážem prejsť týmto utrpením”; stojí mi to za to. Prijímam toto čakanie s pokojom, aby sa niečo dobré stalo. Čakanie na dobro. Sústreďme sa na dobro, na ktoré sa oplatí čakať! Tak aj to čakanie potom stoji to za to…
Som netrpezlivý, som trpezlivý…
Skutočne, kvôli svojmu temperamentu môžeme mať tendenciu byť viac či menej trpezliví. Dobré na tom však je, že môžem rásť v trpezlivosti. Všetky schopnosti sa môžu rozvíjať cvičením. A trpezlivosť nie je výnimkou.
V každodennom živote zažívame nekonečne veľa situácii, ktoré nám vytvárajú príležitosti na rast v tejto cnosti. Príležitosti, ktoré nás pripravujú na to, aby sme potom boli trpezliví sami so sebou a s ostatnými.
Každodenný život… čakanie:
- Naučiť sa prijať veci, ktoré nemôžeme zmeniť: Niekedy môžeme byť netrpezlivý, keď sa snažíme ovládať niečo, čo nie je v našich rukách. Toto čakanie pri veciach, ktoré nemôžeme zmeniť, nás posilňuje v trpezlivosti, naša schopnosť sa rozvíja a pripravuje nás na to, aby sme boli trpezliví neskôr sami so sebou a s ostatnými. Nenechajme sa ovládať sťažnosťami, horkosťou alebo tým, že sa cítim ako obeť. Ani jedna z tých veci neskracuje rady.
- Čakanie v rade: Bez ohľadu na to, či sme v supermarkete, banke alebo akomkoľvek inom mieste, kde čakáme, je to príležitosť na precvičenie trpezlivosti. Namiesto toho, aby som bol frustrovaný a nahnevaný, môžem sa snažiť uvoľniť sa… nemôžeme to zmeniť… Využime tento čas na premýšľanie, čítanie knihy alebo jednoducho pozorovanie okolo seba, darujme úsmev niekomu, rozprávajme sa s babičkou vedľa seba, ktorá možno je úplné sama a nemá nikoho a spríjemnime jej tým deň…
- Šoférovanie keď je premávka: Premávka môže byť veľmi frustrujúca, najmä keď sa niekam ponáhľame. Namiesto toho, aby sme boli vystresovaný a trúbili, snažme sa udržať pokoj. Mám možnosť si konečne vypočuť nejaký podcast, čí svoju obľúbenú hudbu…
- Čakanie na odpoveď: Ak čakáme na dôležitú odpoveď e-mailom alebo WhatsApp-om, snažme sa neustále kontrolovať svoj telefón. Namiesto toho si určujme konkrétny čas na kontrolu svojich správ a zvyšok času venujme iným veciam.
Na trpezlivosti je krásne to, že nám umožňuje rásť a pomáhať iným rásť, či už hovoríme o trpezlivosti sami so sebou alebo s ostatnými. Pretože rovnako ako sme hovorili pred chvíľou, že čakanie stojí za to kvôli tomu, čo chceme dosiahnúť, tak hovoriac o trpezlivosti sami so sebou a s ostatnými nám trpezlivosť umožňuje rásť a pomáhať iným rásť.
Kde môžeme cvičiť trpezlivosť so sebou?
- Na vytvorenie návyku: vraciame sa k predchádzajúcej cnosti… chcem byť optimistickejšia… možno som si stanovila, že budem viac vďačná. Za veci, za ktoré som možno nikdy predtým nepovedala vďaka svojmu manželovi či manželke, deťom, predavačke v obchode. Ak som málo vďačná, pravdepodobne tento mesiac ešte nebudem super vďačná, ale otvorila som si oči vďačnosti… a možno som dnes o niečo viac vďačná ako pred mesiacom… a takto postupne. Akýkoľvek návyk, ktorý si chceme vybudovať, môže trvať určitý čas. Nestrácajme nádej a oslavujme naše malé úspechy v tejto dobe čakania. Stojí to za to!
- Učenie sa niečoho nového: Ak sa učíme niečo nové, ako nový jazyk, nástroj alebo šport, doprajme si čas na absorbovanie informácií. Nefrustrujme sa, ak sa to nenaučíme hneď.
- Prekonanie zlého návyku: Ak sa snažíme prekonať zlý návyk, ako napríklad fajčenie alebo závislosť na mobil, nezabúdajme, že to trvá čas a úsilie.
Akceptovanie svojich chýb: Všetci robíme chyby. Ak urobíme chybu, nechajme si čas, aby sme sa z nej poučili a neobviňovali sa. Pamätajme si, že chyby sú príležitosťou na učenie a rast.
Tak, ako ja nie som dokonalá, ani ten vedľa mňa nie je… Učme sa aj trpezlivosti s ostatnými.
Hovorí sa, že lídrom je osoba schopná rozvíjať iných. Otec je lídrom, keď pomáha rásť svojim deťom a manželke. Matka je lídrom, keď pomáha rásť svojmu manželovi a deťom. Na to, aby sme mohli rozvíjať iných, potrebujeme im dať čas na rast a dať im čas znamená, že musíme čakať aj my. Naše deti zajtra nebudú poriadkumilovné, zodpovedné a vytrvalé. Vďaka tomu, že sme trpezliví a dávame im stále príležitosti a čas na zlepšenie sa, budú rásť.
Ako praktizovať trpezlivosť s ostatnými:
- Ticho: Keď vznikne konflikt mlčme, čakajme, darujme čas druhému… Počkajme a keď už nie sme nahnevaný, povedzme to, čo treba, najlepšie možným spôsobom… Veci, ktoré hovoríme v hneve, sú lepšie nevysloviť.
- Počúvanie: Keď niekto hovorí, počúvajme a nechajme si čas na porozumenie toho, čo hovorí. Neskáčme im do reči a nerobme si predstavy o tom, čo hovoria. Ak máme otázky, položme ich láskavo a s úctou. Ak ide o konflikt, snažme sa udržať pokoj a počúvať ich názor. Nenamáhajme sa vyhrať diskusiu alebo dokazovať, že máme pravdu. Namiesto toho hľadajme mierne riešenie, ktoré uspokojí oboch.
Slová povzbudenia: ak vidíme, že osobe, ktorú máme pred sebou, niečo nejde. Kritikou ju zničíme… slovom povzbudenia, ktoré znamená najprv mlčať a potom povzbudzovať a dávať možnosť zlepšenia sa, možno zmení život… Povieme povzbudzujúce slovo, počkáme jeden deň, týždeň a druhí vďaka tomu získa novú schopnosť.
Podpora: ak chceme, aby sa náš syn naučil ustlať si posteľ, nebude stačiť ticho, ani počúvanie, ani slová povzbudenia; ty to dokážeš! Potrebuje, aby sme to urobili s ním nie raz, ale možno viackrát, až kým sa neučí… Niekto potrebuje len dvakrát, niekto mesiac… Nefrustrujme sa, ak potrebujú viac času na pochopenie.
Dúfam, že aj toto bola dobrá inšpirácia na to, aby sme mohli premýšľať o tom, aký krok môžeme urobiť každý z nás, aby sme sa zlepšili v trpezlivosti, v živote, so sebou a s ostatnými.