Pre mňa bolo zaujímavé, keď som sa spýtala detí, či vedia čo to ten optimizmus je, väčšina nevedela. Predpokladám, že vy viete. Spája sa nám to s úsmevom, pozitívnym pohľadom na veci, dobrou náladou, atď.
Existujú výstumy, že táto čnosť je dedičná. Volá sa to „Pozitívna psychológia“ Prvá osoba ktorá o tom rozprávala, je Martin Seligman, psychológ z XX. storočia. Začal skúmať, a uvedomil si, že v terapii, na ktorú ľudia chodili, bola terapeutická úspešnosť 65 percent . Niekto môže povedať: “No super číslo.” Ale pre neho to nebol žiadny úspech, lebo to znamenalo, že 35 percent ľudí sa nedokázalo vyliečiť, nedostali sa zo situácie, ktorú prežívali v danom momente. A vtedy začal dávať váhu slovám ako optimizmus, humor, odolnosť, kreativita, atd. Aplikoval to potom na terapiu. Ďalej navrhol, aby sa v terapiách začalo pracovať nie od slabých stránok, ale od silných stránok, od pozitívnych vecí, v ktorých sa ľuďom darí. Úspech v terapii rástol neuveriteľne.
Každý z nás prežívame rôzne situácie. Verím že nikto z nás tu nemá ružový život… Je veľmi dôležité mať jasné, že optimizmus neznamená “nosiť ružové okuliare”. Nie je to naivita, že nič zlé sa nám nestane…. Nie! O to nejde. Bolesť v živote bola, je a bude. To žiaľ nemôžeme zmeniť… Jediná istota v živote je, že zomrieme, a to je samo o sebe veľkou bolesťou. Vlastná smrť, či smrť príbuzného alebo kamaráta je bolestivá. Bolesť je nevyhnutná, ale utrpeniu sa dá vyhnúť…. Ale ja sa rozhodujem, aký postoj voči bolesti budem mať. To ako reagujem na bolesť, je v mojich rukách. Ako sa postavím pred bolestivou, či ťažkou situáciou rozhodnem len ja….
Pri bolesti alebo ťažkosti máme dva postoje:
- Pesimistický: Keď veríme, že nemôžeme nič urobiť, aby sme situáciu zmenili, vzdávame sa. Ak nič nemôžem robiť, na čo vymýšľať prostriedky na zmenu. Vzdáme sa. Je to najpohodlnejší postoj, ktorý nás s istotou vedie k smútku, frustrácii…. Život rozhoduje, okolnosti majú prvé a posledné slovo.
- Optimistický: pozeráme sa na svet, aký je, pozeráme sa s dôverou a presvedčením, že skutočnosť sa môže zlepšiť. Ja ju môžem zlepšiť. Pracujeme na sebe začínajúc nie od slabých stránok, ale od silných stránok, od pozitívneho zmyslu, vecí, ktoré sa mi daria.
Môžeme mať sklon k optimizmu alebo k pezimizmu, to vôbec nevadí… Vždy je možné pracovať na zmene. Optimista je šťastnejší človek. A my (ako hovoríme pri každej prednáške), chceme byť šťastní.
1. Vďačnosť. Koľkokrát počas dňa poviete ďakujem. A to nielen ľuďom. Za bežné veci. Za to, že máš posteľ, za pokoj v krajine, za rodinu, za zdravie, za dve ruky, za to, že vychádza slnko, za to, že prší a v lete nie je sucho. Za život, za ľudí, za Boha. Keď som vďačný, mám optimistickú tvár.
2. Vyhýbať sa spoločenskému porovnávaniu. Porovnávanie je zabijak, je to zbytočné. Každý človek je jedinečný a neopakovateľný. Nešťastní ľudia sú spravidla tí, ktorí sa neustále porovnávajú (so svojimi susedmi, so svojím šéfom, s kolegami). Ľudia, ktorí žijú život iných, nie svoj vlastný. Ja som jediná, jediný, nikto za mňa môj život nežije. Vždy budú ľudia čo sa budú mať lepšie a horšie, čo budú mať viac alebo menej, ale ja som taká aká som a mám to, čo mám. Porovnávanie sa je priamo spojené so smútkom.
3. Naučiť sa odpúšťať. Najskôr odpustíme sebe. Odpustiť a spriateliť sa so svojou minulosťou. Keď odpustím sebe, môžeme odpustiť aj iným. Je to vec, čo nám dáva neuveriteľnú slobodu a radosť. Ak mám niečo, čo som sebe neodpustila alebo niekomu inému, je oveľa ťažšie byt optimista. Je to ako tŕň čo stále pichá…
4.Praktizuj láskavosť. Koľko ma stojí prosiť s úsmevom na tvári. Mením sa ja a mením aj druhých. Príklad jednej pani, čo išla raz na omšu. Videla, že oproti ide divný muž a trochu sa bála a rozmýšľa že prejde na druhú stranu ulice, ale zostala. Pozrela sa na neho s úsmevom a išla ďalej. Na druhý deň ten muž prišiel na omšu na ktorú tá pani zvykla chodiť a čakal na ňu. Ona sa veľmi čudovala. Povedal jej, že sa chcel poďakovať, lebo ten deň, čo sa stretli na ulici, sa chystal spáchať samovraždu, ale keď sa naňho usmiala, povedal si, že život stojí za to a rozhodol sa žiť… Všetko vďaka láskavosti a úsmevu jednej pani… Nás úsmev mení situácie o ktorých možno ani nevieme.
6. Praktizujte štedrosť. Dávať druhým, myslieť na druhých. Ako som schopná alebo schopný urobiť niečo milé len tak pre svoju manželku, či manžela alebo deti… Malé prekvapenie nás robí šťastnejšími aj ľudí okolo nás. Dávať nie iba to, čo musím, ale o veľa viac. Mne sa veľmi páčil príklad jednej mamy čo išla s malou dcérou po ulici a dieťa videlo bezdomovca. Mama videla ako išla dcéra za ním, myslela si, že mu dá desiatu, ale dievča išlo a objala ho. Ten bezdomovec vstal so slzami, išiel za mamou toho dievčatka a s obrovskou vďačnosťou povedal, že to bol najkrajší dar čo v živote dostal.
Vďačnosť, odpustenie a štedrosť. Ľudia, ktorí kráčajú týmito cestami, sú najšťastnejší ľudia. Je to dokázané.
Je 5 kľúčových veci, ktoré nám môžu pomôcť pozerať sa na veci z inej perspektívy:
- Kultivovať príjemné emócie
- Hľadať najvýhodnejší moment aby sme veci urobili. Ako a kedy začínam rásť, alebo si dám nejakú výzvu, že budem budovať nejaký vzťah, atd.
- Pomoc od druhých: kto mi môže pomôcť, dať nápady, byť vedľa mňa keď potrebujem podporu
- Motivácia, namáha a záväzok: nič v živote nejde a nerastie bez námahy a záväzkov. Jediné čo rastie samé sú huby po daždi. Sú momenty, kedy nemáme žiadnu chuť, ale vtedy pozerám dopredu na tú zmenu, čo chcem, na ten cieľ ktorý som si dal a idem ďalej.
- Návyky: opakovať, opakovať a opakovať… Opakovať to čo chceme získať.
Chcem sa učiť po anglicky….
pesimista: to nedám, je to príliš ťažké a nič pre to nerobí.
Optimista:
- Príjemné emócie: aké dobré bude, keď budem rozumieť filmom, knihám, ľudom, keď pôjdem na dovolenku. A
- Pomoc: manželka ma v tom povzbudí, poviem jej, aby mi nedovolila vzdať sa, keď sa mi nebude chcieť.
- Najvýhodnejší moment: v zime idem do kaviarne, čo mám rada pred robotou alebo po robote. Je tam krásny výhľad….
- Namáha: viem že niekedy to nebude ľahké, ale chcem a vrátim sa k tým príjemným emóciám, k svojmu cieľu…
- Návyk: nie len zajtra, ale každý deň 30 min
Čo sa deje keď si optimista?
- Dáva nám to nádej, že lepšia budúcnosť je možná. Ak mám pesimistické myšlienky o situácii, nič nevidím. Mať pozitívne očakávania.
- Ste viac pripravení čeliť neúspechom s energiou, vytrvalosťou a námahou. Obrátime to… nevidíme problémy, ale výzvy. Nie ťažkosti, ale príležitosti na rozvoj. Nie to, čo sa nedarí, ale čo treba zmeniť, aby sa to zmenilo. Kladiete si otázky, čo som doteraz urobil?
- Viacej dôverovať vnútorným a vonkajším prostriedkom. Čo môžem dosiahnuť ja a ľudia, ktorí mi môžu pomôcť.
- K situáciám pristupujeme inak: neanalyzujete ťažkosti, ale hľadáte riešenia a možnosti.
- Zlepšuje pracovný výkon. Aký veľký rozdiel je pracovať s optimistom a pesimistom…