Čo chcem dosiahnút?
Chcem byť dobrým učiteľom, dobrým otcom, úspešným podnikateľom, dobrou mamou, dobrou kamarátkou… Všetky tieto ciele a ďalšie, ktoré neboli spomenuté majú spoločné to, že ich nedokážeme dosiahnuť okamžite.
Každý cieľ nám ukazuje nejakú cestu, po ktorej treba kráčať. Cesty sú rôzne a kráčame po nich rôznymi spôsobmi. Niekedy kráčame v pohode, niekedy veľmi ťažko, niekedy s ťažkosťami na nohách, niekedy bežíme, niekedy ledva zdvíhame nohy. Pokiaľ je tá cesta je krásna, alebo kým sa neobjavia prekážky, je to veľmi jednoduché.
No realita, ako sme sa dozvedeli aj v iných situáciách, má svoje ťažkosti. Nie je vždy taká, akú by sme si predstavovali. Naše deti nie sú úplne také, aké by sme si želali. Ani my nie sme úplne takí, akí by sme chceli byť.
A práve v tom momente, keď sa tieto prekážky začínajú objavovať, je čas získať túto krásnu cnosť.
Vytrvalosť je cnosť, vďaka ktorej máme schopnosť zostať aktívni bez ohľadu na naše pocity. Ak sme vytrvalí, pokračujeme aj vtedy, keď máme pocit, že už ďalej nevládzeme. Vytrvalosť pobáda človeka vydržať až do konca.
To je cnosť, ktorá robí možnými naše sny, naše ciele, naše túžby. Cnosť, ktorá mi dovoľuje ísť ďalej bez toho, aby som sa nechal odradiť ťažkosťami alebo prekážkami. Naopak, vďaka tomu rastiem vo vytrvalosti.
Môžeme sa na chvíľu zastaviť a rozmýšľať, kde sa nachádzame, alebo aké sú moje sklony…
Po dnešnom dni navrhujem, aby sme chceli ísť o jeden krok vyššie…
Niekedy je jednoduchšie pozrieť na ten ďalší malý krok, ako na ten veľký cieľ, ktorý je možno príliš ďaleko a na to ani nemám silu. Malý krok s veľkým zmyslom, lebo ma priblíži k cieľu… Veľký cieľ nám dá silu na ten malý krok.
James Clear v knihe “Atómové návyky” nám hovorí, aby sme kráčali pomaly, ale nikdy dozadu. Kde sme na tom rebríku a aký je môj ďalší krok. Konajme, ideme dopredu, nepopadajme do paralýzy. Pustime sa do toho aj keď sa mi nechce.
Čo chcem dosiahnuť? Aký je v danej oblasti môj cieľ? Začínam krok za krokom a pokračujem…
Je veľmi dôležité mať ten cieľ stále prítomný, lebo inak to veľmi rýchlo vzdáme. Prečo to chcem robiť? Mať jasné ciele.
Čo to znamená:
– Trpezlivosť: Rátanie s časom. Pravdepodobne tie veci nezmením za 5 minút, možno ani za rok… Ale trpezlivosť – pokračovať a nevzdať to, keď prídu ťažkosti, alebo keď to nedám hneď…
Terajšia doba, nepodporuje veľmi našu trpezlivosť. Stačí niekedy, že mobil nereaguje 30 sekúnd a už začíname cuknúť.. Alebo sa nám na dve minúty zasekne počítač a chceme stlačiť escape.
Keď idete autom skúste nenastartovať hneď keď je zelená. Môžem vám garantovať, (ak nie pozývam na pivo), že neprejde viac ako 5 sekúnd a budete počuť trúbenie.
Keď niečo začína byť ťažké, vtedy je čas cvičiť našu vytrvalosť. Alexander Havard hovorí o vytrvalosti ako o princípe malého nevzdávania sa. Je to ťažšie, vyžaduje to viac úsilia. To je možnosť osobného rastu. Prekonám sa a idem ďalej.
Všetko, čo je veľké, začínalo ako malé. Od každého z nás tu. Ale aj v prírode, keď vidíme veľký strom, musíme si uvedomiť, že niekedy bol malým semienkom. A veľká firma Amazon začala ako malé online kníhkupectvo v garáži.
Aj ja, keď sa vidím malá, malý alebo keď sa mi zdá, že cieľ je príliš ďaleko. Neboj sa, začni a pokračuj. Buď trpezlivý hlavne so sebou. Rátaj s časom.
– Znovu začať: Miguel de Unamuno, španielsky filozof a spisovateľ, povedal: “Nevzdávajte sa, ani keď ste sa vzdali, nepovažujte sa za otroka, ani keď ste otrokmi.” Stane sa, že niekedy sa vzdáme. Že prehráme a nevieme vstať… Potom príde čas vytrvalosti. Nechcem to vzdávať ani keď som to už vzdal alebo nedal. Vytrvalosť zahŕňa aj našu schopnosť poučiť sa z neúspechu a skúsiť to znova.
Príklad mojej kamarátky: Chcela byť sudkyňou.Ale nedarilo sa jej prejsť cez skúšky. Ale nevzdala to. Brala si voľno v práci, učila sa veľmi veľa a znova. Napokon na 17-krát to dokázala. Nevzdala to.
- Vytrvať: byť trpezlivý a ísť znova. Jeden psychiater hovorí: “Vytrvalý človek ide ďalej ako inteligentný človek.” Rozdiel medzi tým, aby ste boli priemerní alebo skvelí v tom, čo robíte, je schopnosť vytrvať v náročných obdobiach vo svojej snahe a zvládnuť ťažkosti a neúspechy.
- Boj proti “nechce sa mi“: otočiť to, nechce sa mi, ale chcem. Každý boj s “nechce sa mi” môže byť pre nás veľkým rastom. Je to príležitosť rásť vo vytrvalosti. Každý krok k vytrvalosti nám uľahčí ten ďalší krok. Na začiatku je to ťažšie, potom to bude jednoduchšie.
Takto funguje náš mozog. Na začiatku je “nechce sa mi” veľmi silné… A pomaly, keď sa raz a potom druhý a tretíkrát prekonáme, je to oveľa jednoduchšie. Ja som to skúsila so vstávaním ráno. Na začiatku som si povedala, že je to nemožné. A teraz, nemôžem povedať, že robím to s radosťou, ale bez problémov… Každý krok k vytrvalosti nám uľahčí ten ďalší krok.
Ako viesť naše deti, aby rástli vo vytrvalosti?
Jasnosť cieľa:
Keď hovoríme o jasnosti spojenej s vytrvalosťou, znamená to, že prvýkrát, keď dieťa vynakladá úsilie na dosiahnutie nejakého cieľa, tento cieľ mu musí byť jasný, aby mohol podniknúť príslušné kroky na jeho dosiahnutie. Dlhodobé ciele je dobré rozdeliť na menšie kroky a etapy, ktoré na seba nadväzujú. To nám umožňuje zmenšiť priepasť medzi našou súčasnou činnosťou a cieľom, nech už je tento cieľ akokoľvek čiastočný. Doležité je aby dieťa videlo priamu súvislosť medzi tým, čo teraz robíme a cieľom ktorý chceme dosiahnuť. Mali by sme dieťaťu nielen ujasniť cieľ, ktorý sa má dosiahnuť, ale mali by sme mu vysvetliť aj kroky, ktoré treba na dosiahnutie cieľa postupne spraviť.
Predvídať prekážky:
Najlepšou odpoveďou na prekonávanie prekážok je predvídať ich, pokiaľ je to možné. Rodičia a vychovávatelia by mali predovšetkým učiť svoje deti predvídať možné ťažkosti. Ak ich poznáme vopred, je ľahšie ich prekonať a vyrovnať sa s nimi. Inak sa prekážka môže zmeniť na veľkú bariéru, ktorá zastaví dieťa v jeho stopách a odchyľuje ho z jeho cesty k dosiahnutiu cieľa. Napríklad keď ideme na výlet, vieme že budeme smädní a hladní. Tak zoberieme vodu a jedlo. Bude teplo, berieme šiltovku. Aby sme prišli do cieľa. Skúsme predvídať prekážky.
Potreba pomoci dieťaťu:
Dieťa by malo vidieť, že sme pri ňom a sme ochotní mu “podať pomocnú ruku”. Mali by sme dieťa naučiť, aby bolo schopné požiadať o pomoc, keď sa stretne s ťažkosťami alebo stratí motiváciu. Tak isto, veľký pozor: pomoc neznamená robiť za nich všetko. Mali by sme vedieť odmietnuť pomôcť dieťaťu ak si myslíme, že dieťa o ňu žiada z lenivosti alebo nezáujmu. Ak však vidíme, že nás skutočne potrebuje, najlepšie urobíme keď sa s ním o situácii porozprávame. Ak dieťa nevie prísť na to ako môže danú prekážku prekonať, až vtedy je vhodné mu povedať, čo by malo urobiť. Prirodzene, čím je dieťa mladšie, tým viac pomoci tohto druhu môže potrebovať. Ale s rokmi mu pribúdajú aj skúsenosti a mali by sme ponechať iniciatívu viac na ňom samotnom.
Úlohy:
Dávať im úlohy, ktoré ich podporujú vo vytrvalosti. Ideálne ak je vidieť výsledok, keď tú úlohu nesplnia. Takto môžu zažívať dôsledky vytrvalosti alebo nevytrvalosti. Napríklad: staranie sa o kvety, prestieranie stola, kŕmenie domácich zvierat, pripravenie desiaty… Ak sa staráte o kvety: znamená to polievať ich každý večer po večeri. To môže byť aj dobrý experiment, čo sa stane keď som alebo nie som vytrvalý.
Podporiť trpezlivosť:
Spoločné hrať hry, ktoré podporujú trpezlivosť. Hry kde treba čakať na svoj rad, puzzle, varenie (čakanie pri pečení a čakanie na vychladenie koláča).